All posts by : eppli eva kubáňová

Rozhovor pre webnoviny s Evou Kubáňovou 

Ako projekt vznikol?

Z inciatívy reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett, ktorá pred dvoma mesiacmi v rámci myšlienky skrášľovania prostredia pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji navrhla spoluprácu medzi mestom a spoločnosťou Orange Slovensko. Mesto však na iniciatívu zareagovalo až dva týždne pred šampionátom. Keď som sa na podchod Trnavské mýto prišla pozrieť, bola to strašná katastrofa. Podchod zničený, dočmáraný, polepený 

plagátmi a špinavý. No hlavne obrovský priestor, v ktorom je až sedem východov. Človek, keď doň vojde, tak má problém sa v ňom orientovať. Pre mňa to bol labyrint. Tiež jedna stará pani sa ma pýtala, kadiaľ má ísť na 201-ku. Tak sme sa zhodli, že ideálne by bolo riešiť práve navigáciu, keďže budú prichádzať turisti, ktorí sa budú chcieť dostať na štadión.

Človek, keď doň vojde, tak má problém sa orientovať. Pre mňa to bol labyrint. Tak sme sa zhodli, že ideálne by bolo riešiť práve navigáciu.

Základnou témou sa teda stal orientačný systém podchodu, ako sa dostať do centra, na Hlavnú stanicu, na Zimný štadión.

Áno a pri tomto riešení sme hľadali pôsob, ako priestory upraviť. Problém bol, že ľudia tu píšu a ak by sme to napríklad aj vyčistili a dali sem prípadne nejaký jemný polep, alebo keby aj steny ostali úplne čisté, tak znova by sa našli tí, ktorí byt to tu opäť dočmárali. Čiže by to nebolo riešenie.

Bola by to pre nich výzva.

Predpokladali sme teda, že ak by sme zavolali chlapcov grafiťákov, ktorí by si to vystriekali a spravili tak, ako sa im to páči, tak tie steny by nemuseli byť poškodené. V ich komunite v podstate funguje asi taký princíp, že keď nastrieka nejaký šikovný chalan dobrú vec, tak mu to nepríde iný poškodiť. Čiže, ak by sa napríklad stalo, že tieto steny budú poškodené, tak to nebude takzvanými grafiťákmi, ale skôr vagabundmi, ktorí prídu a fixkou alebo nejakým kovovým hrotom niečo dočmárajú. Už dve diela sú takto zničené. Dokonca to bolo hneď v prvú noc, ako to namaľovali. Napríklad tento brankár má úplne doškrtanú hlavu a nádherný portrét hokejistu vpredu má zničené oko. 

Ako chlapci reagovali na projekt?

Bola som veľmi, veľmi prekvapená, a príjemne, pretože som zistila, že táto komunita sa už pokúšala upraviť podchod práve takýmto štýlom. Mali rozbehnuté dva projekty, ale ani jeden nevyšiel. Keď sa o tomto dozvedeli, boli nadšení a robili to podľa mňa s vášňou, radosťou a nadšením. Myslím si, že to aj vidieť tu v tomto priestore, že z toho ide radosť a že to robili naozaj s tým najlepším úmyslom. Verím, že podchod na Trnavskom mýte ukáže to, že street artové umenie neznamená počmárané steny, ale môže vytvoriť naozaj krásne prostredie a môže ľuďom aj pomôcť. Cítim sa tu ako v street artovej galérii.

Povedali ste chlapcom umelecký zámer alebo mali vlastnú predstavu?

Realizovali sme to veľmi, veľmi narýchlo. Len dva týždne pred šampionátom sme sa dozvedeli, že sa ide podchod upravovať. Skutočne málo času aby sme mohli celý projekt zrealizovať, aby nám nápad schválili zastupitelia mesta aj spoločnosť Orange Slovensko. Chlapcov sme nabrífovali až v stredu večer, že sa takýto projekt ide realizovať. Komunikovali sme s dvoma chalanmi od nich, ktorým sme projekt „Graffiti navigačného systému“ predstavili. Dohodli sme sa, že si sami zabezpečia ľudí a povedia im tému. Povedala by som, že to bola až performance.

Ku každému východu je priradená farba a téma. Napríklad tu je východ do centra Staré mesto, to je žltá farba. To znamená, že mali urobiť vizuál v prevahe žltých farieb a použiť tématiku starého mesta. Potom je napríklad zelený východ, čo je smer Hlavná stanica. Tiež napríklad oranžový východ smerom na Orange Arénu, kde mali chlapci vytvoriť vizuál v prevahe oranžovej farby a s hokejovou tématikou. A čo sa mi veľmi páči, tak úplne na konci tohto východu spravili mapku, ako sa odtiaľ ľudia dostanú pešo ku štadiónu. 

Foto: SITA

Od chlapcov sme chceli, aby sami prejavili, čo cítia, nechceli sme ich okliešťovať. Dostali len tému a farebnosť, v ktorej majú vizuál vytvoriť. To, kto kde bude maľovať riešili sami. Podľa mňa to fungovalo asi tak, že sa sem prišli pozrieť a ktorej skupine chlapcov sa ktorý priestor páčil, tak ten si vybrali. Pracovali prevažne v tímoch. Napríklad stenu Orange Arenu robil jeden tím ľudí, východ s tým nádherným koňom ďalší tím ľudí. Inak k tomu koňovi, od autora som sa dozvedela, že podľa okoloidúcich je to Svätopluk, ale v skutočnosti je to Sprejopluk petržalský.

Od autora maľby koňa som sa dozvedela, že podľa okoloidúcich je to Svätopluk, ale v skutočnosti je to Sprejopluk petržalský.

Takže aspoň o nich vieme, že sú to Petržalčania aspoň asi väčšinou, lebo oni o sebe nechcú povedať vôbec nič, chcú zostať v anonymite. Čo si myslíte, prečo?

Dúfam, že som sa veľmi nepreriekla. Ľudia sa na nich pozerajú ako na vagabundov, ktorí ničia veci. Teraz tu bol jeden pán, ktorý chlapcom hovorí: vy to tu striekate? A chlapci, že áno. Pán na to, no a prosím vás, vy sa nebojíte, že vám to tí grafiťáci dostriekajú? A chalani, veď to sme my. Ak nám to sem príde niekto zničiť, tak to nebude žiadny grafiťák, to môže byť jedine nejaký blázon, ktorý bude istým spôsobom závidieť. Lebo naozaj po prvom dni nám zničili hlavu toho brankára a oko hokejistu, čo boli v podstate dve najkrajšie veci, ktoré boli vtedy v tomto priestore namaľované. Čiže z môjho pohľadu ide o závisť. 

Keď som hovorila o ich prejave autenticity, tak nádherné na tom celom projekte je to, že vložili do toho seba a tým pádom sa tu nachádza viac štýlov graffiti. Pýtala som sa chlapcov, že aké sú názvy štýlov, mám pocit, že mi povedali asi desať skupín, ktoré som si nedokázala v rýchlosti zapamätať. Vzhľadom na to, že mám vyštudované umenie, tak som bola prekvapená, ako rýchlo sa vyvíja a modifikuje streetartové umenie, do akých ďalších polôh sa dostáva. Napríklad sú chlapci, ktorí robia iba písmo, takzvaní writeri, potom sú ďalší, ktorí do toho dorábajú obrázky, ale už keď napríklad do toho dorábajú veci štetcom, to už patrí do street artu. 

Maľby v podchode sú už street art?

Tu je viac štýlov, i keď neviem, či môžem za chlapcov tak celkom hovoriť, mám pocit, že väčšina z nich sú writeri. Napríklad ma veľmi prekvapilo, keď som sa ich pýtala na pomenovanie grafiťák, tak povedali, že pre nich je to v podstate urážka.

https://www.webnoviny.sk/trnavske-myto-street-art-moze-ludom-aj-pomoct/